My to vidíme.  Nech slová hovoria čokoľvek…

Stojí za to bojovať za lepšie zajtrajšky Slovenska alebo sa pobiť o vlastnú budúcnosť za jeho hranicami?

Masívny odlev mladých, nespôsobený len akýmsi moderným alebo chvíľkovým rozmarom, je asi najsilnejším odkazom a obrazom našej súčasnej situácie. Situácie, ktorej možeme aspoň trochu pomôcť 29.februára.

cover

Stojí za to bojovať za lepšie zajtrajšky Slovenska alebo sa pobiť o vlastnú budúcnosť za jeho hranicami?

Pozrel do zrkadla a vo svetle starej lampy si začal obzerať tvár. Na pekné črty bola vždy radosť pozerať, no permanentné kruhy pod očami robili jeho tvár unavenejšou a staršou. „Ak chceš ísť, tak môžeš,” povedal, stále pozorujúc svoj odraz. Akoby tvár v zrkadle uisťoval o svojom pokoji. „Ale keby sme išli spolu, tak by to mohlo byť aj na dlhšie,“ reagovala obratom. Zaťal zuby a pohľad mu stvrdol. Stále sa však ovládol.

„Pozri, ja tu už mám robotu a ľudia sú aj tak všade rovnakí… Von chcú ísť aj ľudia z “lepších” krajín, vždy a všade sa niečo zlé nájde. Bol som v Anglicku, v Nemecku, je to úplne jedno.” Akoby rovno odpovedal na niečo, čo sa ona ešte ani nespýtala nahlas. A tento argument ju dopálil.

„Ako to môžeš tvrdiť?!” zrazu takmer vykríkla. „Ľudia sú všade rovnakí?! Prečo potom svet vyzerá niekde ináč než tu?” pokračovala a rýchlo sa nadýchla. „Za to, že si bol tri mesiace niekde vo fabrike alebo zbierať uhorky, ešte nemôžeš tvrdiť, že vieš, ako sa naozaj žije vonku!”

„Ale ja nechcem ísť von! Čo, všetci sa zoberme a proste odíďme? Odkedy sa tvoj druhý brat rozhodol, že zostáva vonku natrvalo, nič iné nepočúvam už pomaly každé dva týždne!” vyletel na ňu späť. „Pozri, ja som už bol a stačilo mi. Ak cítiš, že potrebuješ ísť, choď. Prečo však potom robíš všetky tie tvoje projekty? Prečo sa snažíš Slovensku pomáhať, keď ním opovrhuješ?”

Pozrela na neho, akoby ju práve strelil šípom. „Prečo by som ním mala opovrhovať? Čo si sa zbláznil?! Myslíš, že by som do všetkého vkladala toľko času a úsilia, keby som ním opovrhovala?”

„Tak prečo potom furt chceš, aby sme šli von? Stále nejaké námietky, sťažnosti… Myslel som si, že byť tu je aj tvoj výber!”

„Áno, ale to neznamená, že si nebudem vedomá ostatnej reality! Nie že by si ocenil, že napriek tomu všetkému sa tu ešte pokúšam niečo zmeniť!” povedala a do očí jej takmer vyhŕkli slzy. Prešiel okolo nej do izby a začal si obliekať veci, v ktorých prišiel. Rozhodol sa zmiznúť predtým, ako sa jej brat na celý ten cirkus zobudí. Aj keď to všetko určite už musel počuť. Rýchlo šla za ním. Pozbierala posledné zvyšky odvahy. Cítila, že opäť prehráva, ale nechcela sa vzdať.

O Zrkadielku v krátkosti

Niekedy sa nerozchádzame len s človekom. Niekedy môžeme mať nefunkčný vzťah napríklad aj so svojou krajinou.

A keď sme sa už teda rozhodli určité partnerstvo ukončiť, je možno fér minimálne povedať prečo. Bolesť často zostáva na oboch stranách, ale niekedy predsa vyhrá rozum, nie srdce. Kniha Zrkadielko predstavuje zbierku 14 príbehov, ktoré sú výsledkom každodenných pozorovaní, rozhovorov, názorov i príbehov mladých ľudí, ktorí sa snažia vysporiadať s domácou situáciou a nechcú sa len tak vzdať, aj keď ich finálne rozhodnutia sa rôznia. Problém sa osamostatniť; myslieť na to, ako zabezpečiť rodičov predtým, ako sa vôbec človek sám postaví na vlastné nohy; prekračovať polená, ktoré im pod nohy hádžu tí, ktorí by im mali oficiálne pomáhať či odolávať kultúrnym osobitostiam, ktoré ešte stále dýchajú stopami minulého režimu, často neznejú ako lákavá vyhliadka do budúcnosti.
Každý príbeh má formu dialógu, čo knižku činí veľmi ľahko čitateľnou a dynamickou. Zároveň sú všetky postavy anonymné, lebo sa v nich tak trochu nájde asi každý z nás. Knižka je možno nepohodlná, ale neútočí.
Presne ako zrkadlo.
A až keď sme ochotní priznať, čo naozaj vidíme, zmena je naozaj možná.

 Kde Zrkadielko nájdete

O autorovi

Mladý človek. Cestujúci, ľúbiaci príbehy, život a zmeny.

Bojoval som. Chcel som. Participoval som sa. Skúšal. Veril, že sa dá.

A ono sa dá. Lenže život je krátky a žijeme len raz. Niekto môže tvrdiť, že húževnatosti nebolo dosť, ale osobne mám odlišný názor. Niekedy dokážeme prispieť k zmene aj inak ako svojou fyzickou prítomnosťou – a mojím dielikom je táto kniha.
Keď som si zvážil pre a proti, vychádzalo mi jediné – táto krajina sa nezmení do doby, kým budem zakladať rodinu a v mojom ponímaní sa nenachádza v stave, aby som do nej chcel priviesť niekoho ďalšieho.

Nehľadám ideálnu zem. Nehľadám ideálne nič. Rád tvorím a to je na Slovensku stále náročné. Verím, že sa dá postupovať vpred a ak nie deti, tak vnúčatá mojej generácie určite pocítia výraznú zmenu. Šanca k tomu prispieť je však už teraz na konci februára. Prosím, chopte sa jej.

Meno Oliver Kovalský je umelecký pseudonym.

null

 Kde Zrkadielko nájdete

 

Comments Disabled